Kandidátka na županku Trenčianskeho kraja

Projekt Trenčín si Ty – nová vízia mesta v spolupráci s občanmi

Kežmarok, 13. 9. 2014 – Na Kežmarskom TEDx-e bol predstavený Projekt Trenčín si Ty, ktorého hlavnou iniciátorkou a koordinátorkou je Renáta Kaščáková. Začiatky Projektu Trenčín si Ty boli náročné, nakoľko sa mesto Trenčín nachádzalo na pokraji bankrotu. Občania boli …

… na začiatku skeptickí a Projektu Trenčín si Ty, ktorý riešil víziu mesta nedávali veľký význam, pretože mesto nemalo vtedy prostriedky ani na osvetlenie či údržbu mesta. Bolo to prvýkrát, kedy sa vedenie mesta začalo rozprávať priamo s občanmi o budúcnosti ich mesta. Na diskusiách sa nepodieľali len občania a predstavitelia mesta ale aj investori, odborníci z oblasti dopravy, ekonómie, urbanizmu a architektúry. Výsledkom Projektu Trenčín si Ty je plán rozvoja mesta, ktorý koordinuje zásahy developerov v tejto oblasti.

Prepis z vystúpenia: Renáta Kaščáková – Projekt Trenčín si Ty

Volám sa Renáta Kaščáková a prichádzam k Vám z Trenčína s témou, ktorá je z prostredia mestskej samosprávy a týka sa občianskej participácie. Samospráva je niečo, čo sme si vyštrngali v 89´v novembri na námestiach. Vlastne centralizovaná vládna štruktúra bola nahradená demokraciou. Otázka je, že čo pre nás demokracia vlastne dnes znamená.

Logo - Trenčín si Ty

Myslím, že ani po tých 25 rokoch nie sme tam, že by občianska demokracia bola niečím čo naozaj vystihuje, priamy vzťah človeka k svojmu okoliu v ktorom býva. Neviem či sa naozaj tak aktívne angažujeme pre svoju komunitu v ktorej žijeme. Sú to dôležité otázky, na ktoré podľa môjho názoru ešte nemáme pozitívnu odpoveď preto, lebo totalita v nás zanechala množstvo deformácií, že sa s tým asi vyrovnávame ako s kliatbou, ktorá nejak leží na našom Slovensku. Cítime to zrejme na všetkých úrovniach nášho spoločenského života.

Projekt inšpirovaný občanmi

Moja téma sa týka rozvoja mesta “Projekt Trenčín si Ty”, ktorý je inšpirovaný občanmi čo je vo svojej podstate pozitívna vec. Tak sa možno pýtate prečo začínam rečami o takejto všeobecne blbej nálade, ktorú všetci cítime.

Zrejme na tom Slovensku ako keby sa nechcelo pohnúť ďalej. Začínam tým preto, lebo sme si tým prešli v Trenčíne veľmi intenzívne a je to asi taká základná skúsenosť, o ktorú by som sa s Vami chcela podeliť, čo sme zažili pri tej občianskej participácii na projekte Trenčín si Ty. Trvala 3 roky, takže mám pocit, že by som Vám vedela niečo o tom povedať.

Začnem ale trošku odstrašujúcim príkladom. Toto je príklad čo sa udeje keď mestá rozhodujú z pozície sily, lebo u nás je stále demokracia vnímaná ako „právo silnejšieho“. Toto sú veci ktoré sa stávali bežne v 70´ a 80´ rokoch, keď niečo takéto, čo bolo v Trenčíne bolo nahradené niečím takýmto. Je asi prirodzené, že každá generácia potrebuje zanechať, alebo aj keď nepotrebuje, tak zanecháva po sebe nejaké stopy. Ale niektorá generácia zanechá po sebe jazvy. Všetci to asi poznáte. V každom meste sa niečo podobné udialo.

Typickým príkladom je most SNP, ktorý rozčesol historické centrum Bratislavy. Vlastne z pozície rozhodnutia mocných vtedajších. Je to také memento, že ak dnes urobíme chyby, pokiaľ hovoríme o urbanizme, tak budúce generácie ich odstránia len ťažko. V urbanizme neexistuje funkcia CTRL-Z, že vrátite naspäť nejakú operáciu, ktorú ste pokazili a urobíte ju odznova. Tie zásahy, ktoré sa urobia sú tam na desiatky a možno aj stovky rokov. Takže je veľmi dôležité aké rozhodnutia sa v mestách dnes dejú.

Projekt Trenčín si Ty - Renáta Kaščáková | TEDx

Chcela som Vám povedať o čom je projekt Trenčín si Ty, kým nabehne správny slide. Projekt Trenčín si Ty začal v roku 2011. Bolo to pre Trenčín veľmi emotívne obdobie, kedy Trenčín stál na prahu modernizácie železnice. Bolo to obdobie rozporuplných informácií, kedy verejnosť poriadne nevedela čo sa deje. Vedeli sme, že má ísť stredom mesta modernizovaná železničná trať. Boli ale vzrušené diskusie, či padne za obeť plaváreň, ktorá bola tesne pred tým modernizovaná a rekonštruovaná, alebo či železnica nemá ísť úplne mimo mesta a tak ďalej. Ale k verejnosti sa dostávali informácie zmätočným spôsobom. No a do tej atmosféry vyplávali na povrch takéto štúdie.

To čo vidíte je urbanistická štúdia, ktorá vznikla pre developera, ktorý sa už videl v tom území a dal si vypracovať štúdiu, potencionálneho investorského zámeru. Samozrejme trenčianska verejnosť sa s tým absolútne nestotožnila. Bolo to niečo čo by úplne zmenilo siluetu mesta a išlo proti identite Trenčana. Na základe toho vznikli veľké občianske iniciatívy a diskusie zvolané aktivistami.

Trenčania vymenili primátora a nastúpilo nové vedenie

Samozrejme, vtedajšie vedenie sa bránilo, že to nie je definitívne, že to sú len zámery. Každopádne to viedlo k tomu, že v roku 2010 Trenčania vymenili primátora a nastúpilo nové vedenie mesta. My sme vlastne tento projekt zdedili. Ktorí Trenčín nepoznáte, tak stručne osvetlím geografický kontext, že o čo ide, kde sa to nábrežie rieši. Toto je pohľad z prvého nádvoria Trenčianskeho hradu, dole je Mierové námestie a za ním vidíte že na dotyku s centrom máme rieku Váh a to tým červeným je železničný most. Každý kto prechádzate vlakom cez Trenčín tak počujete ako hrkoce keď ním prechádzate cez rieku Váh.

Toto je železničný most a tu je súčasný obrázok nového mosta ktorý vzniká. Už dnes sa tam črtá v podstate oveľa väčšia stavba. Ide to veľmi rýchlym tempom. Už aj obrázok je neaktuálny. Kde vidíte to veľké stavenisko, stála plaváreň, ktorá ešte minulý rok fungovala a tento rok to vyzerá už takto. Z pôdorysu je to asi prehľadnejšie.

Nový železničný most v Trenčíne

Vlastne ten starý železničný most bude nahradený novým a tuto sa otvára obrovské územie, ktoré vznikne vďaka tomu, že sa celá trať trošku odsúva. To znamená, že máme teraz veľké stavenisko, ktoré je rozlohovo 2 až 3 krát väčšie ako Mierové námestie. Keby sme to prirovnali k štadiónom tak je to možno 5 až 6 futbalových štadiónov plus celá záplavová zóna. Je to v oblasti hneď pod hradnou skalou.

Ak poznáte trochu Trenčín, tak je tam koncentrovaná všetka doprava lebo Trenčín je taká podkova. Čiže je to absolútne najcitlivejšie územie v samom centre-srdci Trenčína a je absolútne dôležité čo tam vznikne. No my sme tento problém ako nové vedenie mesta zdedili s tým, že keď sme ho začali riešiť tak sme si uvedomili ako je strašne zachlpený. Koľko rôznych rovín a disciplín sa tam vlastne stretáva, lebo doprava je vážny problém. Ale ďalšia vec je historická stránka veci. Je to pod hradnou skalou. Potom sú tam ekologické aspekty, je to na dotyku s riekou, ktorá má svoju prírodu, klímu a tak ďalej. Sú tam potreby ľudí.

Už dnes sa stretávame so spoločenským fenoménom, že nám centrum mesta vymiera, ľudia sa sťahujú do nákupných centier, na okraj a tak ďalej. Tých problémov sa tam zrazu vynorilo toľko, že ako vedenie mesta nie sme schopný zodpovedať jednoznačne, aká urbanizácia by tam mala byť? Tak sme si povedali, že sa začneme pýtať. Jednoducho, že nás budú zaujímať názory čo najširšieho spektra ľudí. Začali sme odborníkmi od dopravákov, ekonómov, urbanistov a architektov. Potom sme si povedali, že to čo by nás malo najviac zaujímať sú názory občanov, pretože ak má toto územie raz byť atraktívne pre mesto a má tvoriť povedzme jeho novú identitu a vtlačiť nejakú stopu pre tie budúce generácie tak musí byť atraktívne v prvom rade pre občanov.

Spustenie veľkeho projektu – Trenčín si Ty

Takže sme spustili veľký projekt ktorý sme nazvali Trenčín si Ty. Ako vravím Projekt Trenčín si Ty vznikol v roku 2011. Na časovej osi vidíte podujatia, ktoré sme absolvovali. V každej modrej bubline je množstvo aktivít cez diskusie s občanmi, workshopy, práce so študentami, semináre, odborné stretnutia na mnohých úrovniach v rámci jednej disciplíny potom na multidisciplinárne atd.. Nechcem hovoriť o technike, koniec koncov Projekt Trenčín si Ty sa dá nájsť aj na internete www.trencinsity.sk kde sú všetky popísané, sú tam z toho videozáznamy. Chcela by som sa s Vami podeliť hlavne o tú skúsenosť, ktorá súvisí s tým čo som vlastne začala, lebo keď sme sa začali stretávať a rozprávať s občanmi, tak to naše prvotné nadšenie, že čo by tam radi mali, aké funkcie by uvítali vystriedala miestami až frustrácia z toho, že na akú bariéru nedôvery sme narazili.

To si neviete predstaviť ako tí ľudia vlastne reagovali. Oni absolútne neboli zvyknutí, že by sa mesto Trenčín s nimi vôbec rozprávalo o takýchto veciach. Samozrejme, že to bolo také, že „čo vy tu chcete a načo to vôbec zisťujete a prečo.. a kto ste?“ To bolo permanentne. My sme absolútne nemohli prekonať takú tú prvotnú nedôveru tých ľudí.

V Trenčíne sme to mali ešte sťažené oveľa viac tým, že keď sme prišli do mesta, tak to mesto bolo absolútne vybrakované, malo prázdnu kasu. Neviem, či ste to zachytili, prebehlo to aj médiami. Trenčín stál na prahu rozhodnutia, či pôjde do nútenej správy. My sme boli proste skoro na pokraji bankrotu. Mali sme 40 miliónov eur dlh a jednoducho rozprávajte sa potom s ľuďmi, že „ako by ste si predstavovali tú víziu a povedzte, čo by ste na tom nábreží teda radi videli a čo by vás motivovalo, aby ste sa do toho Trenčína raz vrátili“. No tak čo vám povedia? Druhým dychom im musíte povedať, že nebudeme ani kosiť, ani svietiť, ani upratovať, ani cent neinvestujeme do ničoho najbližších x rokov. Povedia, že najprv si tu pozametajte a potom nám tu rozprávajte o budúcnosti. Takže bolo to veľmi ťažké a celkovo sme naďabili na takú skepsu, apatiu a blbú náladu, o ktorej som začala hovoriť. Ale to by nebolo všetko.

Potýkali sme sa ešte počas práce na projekte Trenčín si Ty s ďalším fenoménom, ktorý bol veľmi zaujímavý – výsmech a posmešky. Keby vám ľudia aspoň že neverili, ale práveže by ste boli prekvapení, že koľko inak aj vážených ľudí zo zaujímavých sfér života ako kultúra, umenie, proste rôzne odbory si začali z toho robiť až výsmech spôsobom „a vy tu nejakí naivní robíte nejaké diskusie, však sa zobuďte, čo to tu má byť“ a tak. Ale, ako keby čakali na každú príležitosť, kedy vám hodia proste poleno pod nohy, znevážia vašu snahu, bolo to také dosť frustrujúce.

Boli aj pozitívne momenty, ale veľká skúsenosť bola s týmto a museli sme veľa nástrojov, ako dostať z ľudí názor, prispôsobovať realite. Čiže aj keď vieme, že v zahraničí sú takéto verejné prerokovávania bežné, tak my sme nemohli zobrať ten model, že ako to funguje niekde inde a jednoducho ho použiť. Museli sme hľadať vlastné cesty, ako sa k tým ľuďom vlastne dostať. Ale tie pozitívne momenty samozrejme prišli. Musím ale s ľútosťou zopakovať, že takých tých spojencov, spolupracovníkov a pochopenie sme nachádzali viac mimo Trenčína, než v Trenčíne, ale prichádzali a tá sieť tých spolupracovníkov sa nám pomaly rozrastala.

Čerešničkou na torte alebo výsledkom celého toho úsilia projektu Trenčín si Ty bolo, že sme zorganizovali urbanistickú, ideovú medzinárodnú súťaž. Tú sme úspešne ukončili teraz v máji a prišlo nám tam 59 návrhov z celého sveta. Mali sme medzinárodnú porotu expertov v Trenčíne. Víťazný návrh je zo Švédska a o dva týždne máme verejnú prezentáciu výsledkov za účasti autorov, ktorí nám Trenčanom prídu povedať, ako to videli a mysleli.

Pokračovanie v projekte – Trenčín si Ty

Cieľom nášho snaženia Projektu Trenčín si Ty je, aby sa po týchto informáciách, ktoré zozbierame, sme vedeli akým smerom by sa rozvoj územia mal uberať. Výsledkom toho by mal byť vznik územného plánu centrálnej mestskej zóny. Dalo by nám to úplne presné regulatívy na to územie a ak by sa nám to podarilo, tak možno Trenčín bude prvé mesto na Slovensku, ktoré nepodlieha tlakom developerov a investorov, ktorí prídu a vtláčajú predstavu, čo by v tom území asi najviac pomohlo rozvoju. Ale bude to mesto, ktoré povie tým developerom, čo tam chce, akú ma ono predstavu a bude na to hľadať tých investorov. Ale tam nie sme. Dúfam, že sa tam dopracujeme.

Tu sú pozvánky.

Rozvoj mesta inšpirovaný občanmi - Trenčín | Pozvánka

O dva týždne máme dve akcie 1. a 2. októbra. Jedna je pre širokú verejnosť a druhá je pre odbornejšie fórum, kde pozývame zástupcov samospráv a hlavných architektov a ľudí, ktorí sú od plánovania, urbanizmu, aby si prišli vypočuť tento náš príbeh. Tu sú dve stránky, kde sa to dá všetko vyčítať.

Zvolila som takýto príklad – vtip o haluškách, ktorý mi hovoril kolega z východu. On hovoril, „vieš, že s našou občianskou demokraciou…“ ja som ňou začala… „to je ako s haluškami v tom vtipe, že pýtajú sa Deža, Dežo, ktoré je tvoje najobľúbenejšie jedlo? Ta bryndzové halušky. Hej? A Dežo, jedol si už tie bryndzové halušky? Ta nejedol, ale brat videl“. Čiže aj o demokracii alebo občianskej participácie tak nejak vieme, že by mala byť, a že asi ako by mala vyzerať, ale jednoducho, kým sme ju ešte na tom Slovensku neochutnali, tak nevieme, či nám tie halušky chutia alebo nie.

Hovorila som o kliatbe, že akoby sme boli zakliati na Slovensku. Myslím si, že tá kliatba na tom Slovensku raz pominie, som o tom presvedčená, ako aj v  rozprávkach od Dobšinského. Raz to príde, ale kým to príde, tak by sme nemali sedieť doma. Mali by sme sa zaujímať o naše okolie, aj o veci verejné, lebo je to naozaj dôležité, a variť tie halušky tam, kde sme doma. Nemusíme zrovna meniť celý svet, ale robiť dobre tie halušky doma.

Čo je to verejný záujem?

Možno vás bude zaujímať, že čo sme v projekte Trenčín si Ty vlastne riešili. Sú dve veci, ktoré som zabudla povedať. Vo verejnej diskusii je najdôležitejšie zadefinovať čo je to verejná prospešnosť. Mali sme problém s tým, že ľudia rôzne chápali čo je to verejný záujem. Poviem to na príklade futbalového štadiónu. Je to verejný priestor alebo je to súkromný priestor? No, každý si poviete, že veď je to športovisko, tak asi verejný? Ale sú názory, ktoré vám povedia, no nie, veď to je sprivatizované, to si sprivatizovali futbalisti. Ale ja nehrám futbal, ja by som tam chcel chodiť venčiť psíka, radšej nech je tam parčík.

A na toto sme narážali počas práce na projekte Trenčín si Ty. Nadobudli sme pocit, že verejná diskusia nie je o tom, kto si hlasnejšie presadí svoj záujem, lebo vyhovieť všetkým sa aj tak nedá. Ale tá občianska participácia je na to dobrá, aby ste zistili v tom meste atmosféru, nálady ľudí a nejakým spôsobom nastavili, v tomto prípade to územie tak, aby sa splnili čo najširšie očakávania. Asi to je taký ten zmysel, aby sa tam každý našiel v duchu “ži a nechaj žiť”. Aby si tam niekto neuzurpoval proste právo na to územie, ale aby sa tam našli viacerí ľudia.

No a, keď som pri tých haluškách, tak hovorím, že my sme v Trenčíne urobili asi veľký kusisko k tomu, aby sme ich začali variť. Ale, až teraz začne pravá práca. Hovorím, že v tom území až teraz musia prísť ľudia, Trenčania, developeri a investori, aj drobní, maličkí, nemusia to byť nejakí veľkí investori, ktorí tam teraz prídu a začnú tam chcieť žiť, bývať, podnikať, zabávať sa, investovať svoje peniaze, vybudovať tam reštauráciu alebo nejaký dom. Až teraz to pride. Musíme tam dať aj tú múku, aj zemiaky postrúhať, aj slaninku nakrájať. Proste, až teraz musíme tie halušky ako keby chcieť si uvariť. A až keď sa nám to podarí, tak si môžeme povedať, že to malo zmysel.

Tunel

Takže, skončila by som tunelom preto, lebo mám pocit, že je dôležité vždy pozerať sa na cieľ a bez ohľadu na to, či sa vám posmievajú alebo či to niekto zatracuje.

Renáta Kaščáková - trencinsity@trencin.sk | Tunel

Vedeli sme, že ideme za dobrou vecou a išli sme si za svojím a dúfame, že tak to má byť. Jednoducho robme tie halušky tu a teraz a neobzerajme sa na to, že čo a ako. Majme nejaký cieľ a potom na konci toho tunela, keď nám tie halušky tak zavoňajú, tak tam sa potom nájdeme. Tým by som ukončila môj príspevok. A keďže som z Trenčína a skončila som tunelom, tak skončím aj pesničkou tunel od skupiny Bez ladu a skladu z Trenčína.